Život Prešova
online
online
Očkovanie má veľký význam, nemožno v ňom poľaviť
14.01.2011 Poprad
Vysoké Tatry 14. januára (TASR) – Slovenská republika patrí medzi krajiny s dlhoročnou tradíciou v boji proti infekčným chorobám. „Vďaka povinnému a systematickému očkovaniu sa naozaj podarilo znížiť chorobnosť na tieto ochorenia. Za posledné roky nemáme prípady záškrtu, detskej obrny, za posledné dva až tri roky ani prípady osýpok, vďaka očkovaniu sa tieto ochorenia u nás nevyskytli, “ zdôraznil hlavný hygienik SR Gabriel Šimko.
Dodal, že keby sme v očkovaní poľavili a neočkovali deti, vznikla by populácia, ktorá by bola neimúnna. „Takáto populácia je náchylná k zánosu týchto infekčných ochorení z krajín, kde sa ešte nachádzajú, “ objasnil. Uviedol prípad záškrtu v Rusku z roku 1995 či epidémiu osýpok v Rakúsku z roku 2008. „Len v minulom roku ochorelo na osýpky v Bulharsku vyše 21.000 ľudí, z toho 24 zomrelo, “ doplnil Šimko.
Na Slovensku je v súčasnosti vysoká zaočkovanosť, čo má veľký význam aj pri tzv. kolektívnej imunite. Povinné zaočkovanie sa pohybuje okolo 97 percent. Iné je to v oblasti odporúčaného očkovania. „V roku 2009 bola zaočkovanosť našej populácie proti chrípke takmer 12,9-percentná, v tomto období je to okolo 8 percent. Bohužiaľ, mediálna kampaň, ktorá bola rozpútaná v súvislosti s pandémiou, neprospela ani tomuto sezónnemu očkovaniu proti chrípke, “ konštatovala hlavná odborníčka Ministerstva zdravotníctva SR pre epidemiológiu Henrieta Hudečková.
Očkovanie proti chrípke má podľa nej veľký význam a je potrebné každý rok sa dať preočkovať vzhľadom na zmenu vírusu a kmeňa. „Ide o prevenciu ochorení, prevenciu hospitalizácie a prevenciu smrti. Respiračných vírusov je viac, ale najzávažnejší, na ktorý sa zomiera, je chrípka, “ upozornila Hudečková. Verejnosť považuje chrípku za bežné banálne ochorenie. „Ale nie je to tak, najmä u rizikových skupín. U ľudí, ktorí majú závažnú diagnózu, malých detí, občanov starších ako 65 rokov chrípka môže končiť smrťou, a to si treba uvedomiť, “ doplnil Šimko.
Odporúčané očkovanie rozdelil do troch skupín. Na tie, ktoré sa týkajú diagnózy, na očkovanie v rámci profesie a na odporúčané očkovanie cestovateľov. „Je to o tom, ako lekár presvedčí konkrétneho pacienta, ak je v riziku nákazy, aby sa dal zaočkovať, ako zamestnávatelia chránia svojich zamestnancov proti týmto chorobám, “ zdôraznil Šimko.
Práve vzdelávaniu lekárov v tejto oblasti sa venuje 2. Slovenský vakcinologický kongres, ktorý sa koná v týchto dňoch na Štrbskom Plese. Účastníci sa na ňom oboznámia s aktuálnymi témami očkovania, budú sa venovať otázkam týkajúcim sa očkovania proti besnote či invazívnym ochoreniam, rozvoju očkovania a očkovania dospelých. Samostatnou sekciou je očkovanie cestovateľov, ktoré súvisí so zvýšenou cestovateľskou aktivitou občanov, pri ktorej sa môžu stretnúť s exotickými chorobami.
Dodal, že keby sme v očkovaní poľavili a neočkovali deti, vznikla by populácia, ktorá by bola neimúnna. „Takáto populácia je náchylná k zánosu týchto infekčných ochorení z krajín, kde sa ešte nachádzajú, “ objasnil. Uviedol prípad záškrtu v Rusku z roku 1995 či epidémiu osýpok v Rakúsku z roku 2008. „Len v minulom roku ochorelo na osýpky v Bulharsku vyše 21.000 ľudí, z toho 24 zomrelo, “ doplnil Šimko.
Na Slovensku je v súčasnosti vysoká zaočkovanosť, čo má veľký význam aj pri tzv. kolektívnej imunite. Povinné zaočkovanie sa pohybuje okolo 97 percent. Iné je to v oblasti odporúčaného očkovania. „V roku 2009 bola zaočkovanosť našej populácie proti chrípke takmer 12,9-percentná, v tomto období je to okolo 8 percent. Bohužiaľ, mediálna kampaň, ktorá bola rozpútaná v súvislosti s pandémiou, neprospela ani tomuto sezónnemu očkovaniu proti chrípke, “ konštatovala hlavná odborníčka Ministerstva zdravotníctva SR pre epidemiológiu Henrieta Hudečková.
Očkovanie proti chrípke má podľa nej veľký význam a je potrebné každý rok sa dať preočkovať vzhľadom na zmenu vírusu a kmeňa. „Ide o prevenciu ochorení, prevenciu hospitalizácie a prevenciu smrti. Respiračných vírusov je viac, ale najzávažnejší, na ktorý sa zomiera, je chrípka, “ upozornila Hudečková. Verejnosť považuje chrípku za bežné banálne ochorenie. „Ale nie je to tak, najmä u rizikových skupín. U ľudí, ktorí majú závažnú diagnózu, malých detí, občanov starších ako 65 rokov chrípka môže končiť smrťou, a to si treba uvedomiť, “ doplnil Šimko.
Odporúčané očkovanie rozdelil do troch skupín. Na tie, ktoré sa týkajú diagnózy, na očkovanie v rámci profesie a na odporúčané očkovanie cestovateľov. „Je to o tom, ako lekár presvedčí konkrétneho pacienta, ak je v riziku nákazy, aby sa dal zaočkovať, ako zamestnávatelia chránia svojich zamestnancov proti týmto chorobám, “ zdôraznil Šimko.
Práve vzdelávaniu lekárov v tejto oblasti sa venuje 2. Slovenský vakcinologický kongres, ktorý sa koná v týchto dňoch na Štrbskom Plese. Účastníci sa na ňom oboznámia s aktuálnymi témami očkovania, budú sa venovať otázkam týkajúcim sa očkovania proti besnote či invazívnym ochoreniam, rozvoju očkovania a očkovania dospelých. Samostatnou sekciou je očkovanie cestovateľov, ktoré súvisí so zvýšenou cestovateľskou aktivitou občanov, pri ktorej sa môžu stretnúť s exotickými chorobami.
0
www.ZIVOTPO.sk
